St senie

Videl som ju na zeleznicnej stanici. Zenu ako nadych snehovej vlocky, zenu ako podobenstvo stisenia. Nastupila do rovnakeho vozna ako ja, posadila sa do toho isteho kupe ako ja - sedela po cely cas priamo oproti mojim ociam. Svetla osvetlenych stanic jej prechadzali po tvari a ja som spominal na minule pribehy svojho zivota, ktore som vsak zrazu mohol vnimat v kratkych a jasnych obrazoch v svetle otvoreneho Bozieho Slova uz ako stale a ucelene.